História Mŕtvého mora.
Na východných brehoch Mŕtveho mora sa podľa legendy nachádzali mesta Sodoma a Gomora.V Biblii je Mŕtve more nazývané ako Východne more, Slnečné more, alebo more Arava. Svoju neobyčajnosť priťahovalo záujem už starogréckych geograf, napr i Aristoteles (384-322 pr.nl) sa ONEM spomína vo svojom diele "Meteorológia". Rímsky historik Flavius ??(nar. 37 nl) v diele "O židovskej vojne" píše o Asfaltové jazera, nad ktorým sa nesie dusný zápach síry a surovej ropy (skalného oleja). V nasledujúcich dobách, v dielach rímskeho lekára Galena (130-200 nl) stretávame už súcasný názov- Mŕtve more a zároven plný opis jeho prírodných vlastností.
Geológia - Kde sa nachádza ?
Mrtvé more leží v juhozápadnej Ázii na teritóriu Izraela a Jordánska. Nachádza sa v tektonickom páse, ktorý vznikol pri afro-ázijskom zlome pred dvoma miliónmi rokov, na prelome treťohôr a štvrtohôr. Dĺžka Mŕtveho mora - 76 km, šírka - 17 km, rozloha - 1050 km, hĺbka - 350 - 400 m. Do Mŕtveho mora sa vlieva len jedna rieka - Jordán. Povrch vody sa nachádza 400 metrov pod hladinou mora (je to najnižšie miesto na Zemi!). More je bezodtokové, preto sa má správne nazývať jazerom.
Voda Mŕtveho mora je charakteristická predovšetkým vysokou koncentráciou solí. Koncentrácia soli sa vyjadruje v promile gramáže substancie (soli) na 1 kg morskej vody. Porovnaním koncentrácie solí jednotlivých morí vychádza, že koncentrácie solí v Mŕtvom mori je 8 - krát vyššia ako v Atlantickom oceáne, 7-krát vyššia ako v Stredozemnom a Červenom mori a 14,5 - krát vyššia ako v mori čiernom a tiež až 40-krát vyššia ako v Baltskom mori. V roku 1819 francúzsky chemik Guy z Lusaky skúmal vzorky vody Mŕtveho more a potvrdil vysokú koncentráciu solí. Jeho práca bola impulzom pre ďalšie skúmanie ba i pre analýzy zloženia solí nachádzajúcich sa v Mŕtvom mori.
Zloženie morskéj vody veľmi často záleží na nánosoch riek, ktoré sa do naj vlievajú.Keď porovnáme obsah makroelementy vo vodách rieky Jordán a Mŕtveho mora ukazuje sa, že takáto súvislosť tu nie je.
Musíme podčiarknuť vysoký obsah iónu sodíka, draslíka, magnézia, vápnika i brómu v Mŕtvom mori. Sú to závažné ionty, majúce veľký biologický význam - také zloženie makroelementy má ľudská lymfa i krv.
Obsah draslíka (K) v Mŕtvom mori je 20-krát vyššia ako v Atlantickom oceáne, magnézia (Mg) - 35-krát, vápnika (Ca) - 42-krát, a brómu (Br) až 80-krát.
Z hľadiska zloženia soli, sa Mŕtve more diametrálne líši od všetkých ostatných morí našej planéty. Pokiaľ vo vodách ostatných morí tvoria obsah chloridu sodného 77% celého objemu soli, tak vo vode Mŕtveho more jeho obsah dosahuje 25-30%, a obsah magnézia, chlóru i brómu dosahuje do 50% objemu soli.
Nikde na zemi nie je možné získavať soli draslíka kryštalizáciou pri odparovaní morskej vody, jediným miestom je Mŕtve more. Soli draslíka nebolo možné vykryštalizovať v žiadnej inej vodnej nádrži, dokonca ani v experimentálnych vodojemoch s morskou vodou. Od roku 1930 sa z vody Mŕtveho more tiež vyťažuje bróm a uhličitan kremičitý.
Mikroelementy nazývame substancie, ktorých obsah v morskej vode je menšia ako 1 mg na 1 kg. Vo vode v Mŕtvom mori sa nachádzaju také mikroelementy ako med, zinok, kobalt i iné. Do Iónov tychto kovov sa ľahko vsakujú rôzne prírodné ci organické substancie, vápenné fosforanty, hydroxidy železa. Ióny mnohých kovov sa vytrácaju vďaka hydrolýze vo forme málo rozpustných solí i hydroxidu. Je nutné zároven podotknúť, že na dne Mŕtveho mora boli odkryté ložiská síry aj prírodného asfaltu (pripomienka asfaltového jazera Jozefa Flavia). Jedným z charakteristických znakov Mŕtveho mora je špecifikum pH, ktoré dosahuje hodnôt 8,5-9. Z tohto dôvodu môžu pri dlhšom pobyte vo vode Mŕtveho mora vzniknúť obareniny citlivých častí kože. Voda chutí horko a má vysokú hustotu, je akoby "mastná". Za dobu dlhej existencie Mŕtveho mora, sa na jeho dne vytvorila vrstva ílu o hrúbke 100 metrov. Íly sú známe ako bahno Mŕtveho mora. Mŕtve more obsahuje 45% soli, 5% biomasy a 50% vody.
